štvrtok 13. decembra 2012

Výrok na dnešok: O sľuboch materialistického socializmu


Citujem:
Už tieto stručné postrehy naznačujú, že Berďajev tak jednoznačne rozlišuje medzi kresťanstvom a kresťanmi. Veľmi dobre si uvedomuje, že kresťanské náboženstvo je najťažšie zo všetkých, lebo v živote sa náboženstvo lásky realizuje najťažšie. A mravné hodnoty ľudí, ktorí vyznávajú náboženstvo (alebo sú aj ateisti) sa dajú merať práve podľa ich viery a ideálov. Preto je pre kresťana ťažké byť na výške svojej viery a ideálu, lebo kresťan musí milovať aj nepriateľov, aj niesť svoj kríž, čo nemusí ani žid, ani mohamedán, ani materialista.
Veď koniec-koncov Cirkev Kristova nie je povolaná, aby organizovala život a vonkajším, násilným spôsobom víťazila nad zlom. “Cirkev očakáva všetko od vnútorného, duchovného prerodu, súčinnosti ľudskej slobody a Božej milosti” ([4], s. 6). V tomto kontexte vyjadruje Berďajev veľmi pregnantne podstatnú črtu kresťanstva. “Kresťanstvo svojou podstatou nemôže násilne zničiť radikálne ľudské zlo ľudskej prirodzenosti, kresťanstvo uznáva slobodu človeka” ([4], s. 6). Pripomína, že nie skrze slobodu, ale násilím nad ľudskou slobodou sa uskutočňovali sľuby materialistického socializmu, ktorý chcel nastoliť spravodlivosť, odstrániť utrpenie a zlo a pod. To je vlastne príklad vonkajšej, donucovacej sociálnej organizácie, cesty sociálneho donútenia k cnosti, k dobru a pravde. Ale v tom spočíva hlavný rozdiel medzi ním a kresťanstvom, ktoré vyžaduje cestu vnútorného, duchovného prerodu.
Zdroj: http://www.uski.sk/frm_2009/ran/2004/cl040209.htm

1 komentár:

  1. Kresťanstvo neuznáva slobodu človeka – človek nemôže byť neveriaci, lebo za to bude večne trpieť...

    OdpovedaťOdstrániť